Fašiangy sú tu! Toto obľúbené obdobie tancovačiek, plesov, karnevalov a bujarej zábavy začína každoročne po Troch kráľoch (6. januára) a končí sa Popolcovou stredou, ktorá je začiatkom veľkého 40-dňového pôstu pred Veľkou nocou. Kým však nastane, treba si život užívať plnými dúškami.
Vedeli ste, že pomenovanie „Fašiangy“ pochádza zo staronemeckého „vaschang“, ktorý znamená „posledný nápoj pred pôstom“? Ešte za čias Veľkej Moravy sa používalo pomenovanie mjasopust (Česi majú dodnes masopust), na Slovensku sa však udomácnil názov z nemčiny. Fašiangy sú poslednou príležitosťou na hodovanie, zábavu, stretávanie sa v rámci komunity pred Veľkou nocou a tvoria prechod od zimy k jari. Naši predkovia oslavovali toto obdobie s radosťou. Organizovali maškarné plesy, karnevaly, sprievody, kedy sa preobliekali do masiek zvierat či postáv z rozprávok. V sprievode nechýbala maska turoňa (muža – býka), muža prezlečeného za ženu, medveďa, koňa, kozy, čerta, smrti, cigánky, nevesty a ženícha, starej ženy... Tento sprievod chodil po dedine od domu k domu a na jeho čele niesli palicu, na ktorú domáci členom sprievodu napichovali všakovaké dobroty ako klobásky, krvavničky a iné. K tomu vyhrávala hudba a všade sa rozliehal smiech, bola to pravá neviazaná zábava s výborným jedlom a pitím. Naši predkovia sa proste vedeli baviť. V mestskom prostredí sa organizovali plesy – ešte v čase stredoveku boli organizátormi cechy, neskôr šľachta, osobnosti mesta, pozdejšie samosprávy. Aj v súčasnosti sa tešia veľkej obľube mestské, školské plesy, ale aj plesy rôznych záujmových skupín. Veď kto si by si nemal chuť dobre zajesť, zapiť a zatancovať si s veselou partiou?
Tak ako si Fašiangy nevieme predstaviť bez vône v oleji smažených šišiek, nešlo by to ani bez dobrôt z tradičnej slovenskej zabíjačky. Kedysi to bola na dedine malá oslava – na zabíjačke sa zišlo aj pol dediny – ľudia si pomáhali, popíjali, spracúvali mäso zo svinky, smiali sa, žartovali... Kto nezažil pravú dedinskú zabíjačku ešte koncom 20. storočia, môže ľutovať. Domáce dobroty ako huspenina, krvavničky, jaterničky, tlačenka či čerstvé, ešte teplé oškvarky si však môžete dopriať aj dnes, a to aj bez toho, že by ste v chlieviku chovali prasiatka ako naše staré a prastaré mamy. Stačí si zaobstarať suroviny a s pomocou šikovných elektrospotrebičov si ich pripraviť v pohodlí domova. Vyskúšajte si s nami vyrobiť domáce jaterničky a upiecť vynikajúce pravé fašiangové fánky. K fašiangovým „šmakocinkám“ patrí aj pečená hus s lokšou, pečené bravčové s knedľou a kapustou a na zapitie nesmie chýbať hriatô. Tento alkoholický nápoj, ktorý sa pripravuje z pálenky, masla alebo slaniny a medu výborne zahreje po prechádzke v mrznúcom exteriéri alebo lyžovačke, v niektorých rodinách na strednom Slovensku je to tradičný welcome drink počas rodinných osláv.
S ich prípravou vám pomôže elektrický mlynček na mäso Orava MM-903, na ktorom jednoducho pomeliete mäso nahrubo, stredne aj najemno. Nechýba mu výbava na výrobu a plnenie klobás.
Ingrediencie:
Postup:
Toto vyprážané pečivo z jemného cesta má typický tvar obdĺžnikov alebo kosoštvorcov s prestrčeným zárezom v strede. Je obľúbené pre svoju ľahkú a chrumkavú textúru, pričom sa zvyčajne posypáva práškovým cukrom a podáva sa s džemom alebo medom. Fánky môžete pražiť na panvici ponorené v masti, alebo na ich prípravu použite kvalitnú fritézu – napríklad kompaktnú fritézu Orava FR-111 s objemom nádoby 1,5 litra a dostatočne veľkým fritovacím košom.
Ingrediencie:
Postup:
Prajeme vám dobrú chuť!
Foto: Orava, internet
