Deň Zeme: Elektronika a životné prostredie
Viac ako 50 rokov sa 22. apríl oslavuje po celom svete ako Deň Zeme. Firmy predstavujú ekologické inovácie, mestá či rôzne inštitúcie vyhlasujú akcie rôzneho stupňa dobrovoľnosti a jednotlivci sa sami seba pýtajú, čo môžu urobiť pre svoje okolie aj celú planétu.
Prvý Deň Zeme sa uskutočnil v roku 1970 a vďaka zapojenia miliónov Američanov zo všetkých vrstiev a kútov krajiny sa stal medzníkom pri zrode moderného environmentálneho hnutia. Dnes sa stal najväčšou spoločenskou udalosťou na svete, keď sa na jej priebehu podieľali miliardy ľudí v 192 krajinách všetkých kontinentov. S návrhom na jeho ustanovenie prišiel v roku 1969 mierový aktivista John McConnel, ktorý ako najvhodnejší termín pôvodne navrhoval 21. marec, teda deň jarnej rovnodennosti.
Súčasne však americký senátor Gaylord Nelson zvolal na 22. apríla veľkú environmentálnu manifestáciu, ktorej sa na tisícich miestach Spojených štátov nakoniec zúčastnilo okolo 20 miliónov Američanov. A tak sa stal 22. apríl 1970 prvým oficiálne uznaným Dňom Zeme. Nasledujúci rok už jeho organizáciu prevzala Organizácia spojených národov, ktorá od začiatku deväťdesiatych rokov postupne rozširuje aktivity spojené s oslavami Dňa Zeme aj do ostatných krajín sveta.
Zapojte aj vašich žiakov!
Najčastejšími účastníkmi akcií spojených s oslavami Dňa Zeme sú materské škôlky a základné a stredné školy. Učitelia so žiakmi alebo študentmi debatujú o aktuálnej ekologickej situácii a vysvetľujú im, ako by sa mali ľudia správne chovať v prírode a počas pobytu v nej. Súčasťou výučby tak často býva aj výlet do okolitých lesov, kde môžu jednotlivé triedy súťažiť v zbere odpadkov – kto nazbiera viac odpadkov alebo vyčistí náročnejší úsek ako napríklad potok alebo skalnú roklinu. Po podobnom dobrodružstve v škôlke doma zaiste oceníte energeticky úsporný sušiak obuvi Orava SW-470, ktorý dokáže naraz vysušiť až štyri páry topánok.
Na cestách sa môže hodiť skladací variant sušiaka Orava SW-482, ktorá vďaka elektrickému radiátoru rýchle a šetrne vysuší dva páry topánok alebo rukavíc. Avšak praktickosť niečo stojí, skladací variant vyjde na necelých 50 eur. Stojí teda len o 10 eur menej, ako vyššie uvedený stacionární sušiak Orava SW-470, ktorý však usuší dvojnásobný počet topánok či iného premočeného oblečenia.
Pevný variant sušiaka Orava SW-471 pre dva páry topánok si môžete kúpiť za necelých 50 eur a
sušiak Orava SW-472 pre tri páry topánok, ktorý sa môže pochváliť elegantným dizajnom a integrovaným ovládaním vrátane svetelného indikátora môže byť váš za necelých 55 eur.
Saďte stromy, nech máme čo sušiť a variť…
V rámci Dní Zeme už dobrovoľníci a zapojené spoločnosti reálne vysadili stovky miliónov stromov, desiatky miliónov dobrovoľníkov sa zase zapojilo do upratovania vybraných úsekov voľnej prírody či mestských parkov. Organizátori začali osvetové iniciatívy v 149 krajinách sveta a v rámci
projektu Zelená škola už udelili cez 7 miliárd grantov. Ich prostredníctvom môžu školy, škôlky a univerzity získať príspevok od 500 do 3 500 dolárov na rôzne projekty. Môže ísť o úpravu školského parku, navýšenie ekologických tém vo výučbe, ale aj o prípravu informačných akcií pre verejnosť, ba dokonca zákonodarnú snahu o zavedenie účinnejších legislatívnych postupov pri ochrane prírody.
Deň Zeme svojím jarným termínom bohužiaľ ešte príliš neláka na zber lesných a iných plodín, na ktoré je ešte väčšinou priskoro. Avšak v lete a na jeseň sa milovníci prírody nezaobídu bez sušičky ovocia a zeleniny Orava SU-103 A. Môžu tak naplno zužitkovať plody prírody a zeme, ktoré vydržia usušené v komore alebo v špajze pokojne aj celý rok. Usušené ovocie, zelenina, bylinky alebo huby v sebe uchovávajú veľké množstvo vitamínov, minerálov, stopových prvkov aj vlákniny, a to všetko bez použitia chémie či konzervačných látok. Usušené kúsky môžete opätovne namočiť a získať tak čerstvý základ na prípravu výborných omáčok, ale aj šalátov alebo polievok, a to aj počas tej najtuhšej zimy.
Sušička sa ovláda jednoducho, doslova stlačením jediného gombíka, pričom je nastavená na univerzálnu teplotu sušenia 50 °C. Kúsky jabĺčok, banánu, citrusov, mrkvy, byliniek alebo vlastnoručne natrhaných húb môžete navrstviť na päť, ba dokonca až sedem mriežok. Prístroj, bez ktorého sa žiadny milovník prírody nezaobíde, si vystačí s príkonom len 230 wattov a vyjde vás na menej ako 30 eur. V manuáli sa navyše dozviete všetko nielen o sušení rozličných potravín, ale aj o čo najšetrnejšom prístupe k nim a minimalizácii spotreby elektrickej energie.
Nízku spotrebu energie má aj multifunkčný tlakový hrniec Orava MH-04. V kuchyni dokáže nahradiť hneď niekoľko elektrospotrebičov, pretože disponuje deviatimi prednastavenými varnými programami, vrátane varenia pod tlakom. Práve ako tlakový hrniec výrazne šetrí čas aj energiu a zároveň sa stará o to, aby boli v jedle v čo najväčšej miere uchované všetky živiny. Vďaka nepriľnavému keramickému povrchu už žiadne jedlo nepripálite.
Oválny pôdorys je zase zárukou, že hrniec nezaberie zbytočne veľa miesta na pracovnej doske a nádoba s objemom až šiestich litrov vystačí aj pre viacčlennú rodinu. Vonkajšie steny hrnca sú teplovzdorné, aby ste sa pri manipulácii s ním nepopálili. Prístroj má nízku spotrebu elektriny a v porovnaní s elektrickým sporákom môžete jeho používaním znížiť spotrebu elektrickej energie na polovicu.
Elektro patrí do elektra!
Témou tohtoročného Dňa Zeme je redukcia plastov v prostredí. Ako hlavný cieľ si organizátori vytýčili celosvetové zníženie produkcie plastov o 60 percent. Tie tvoria podstatnú časť elektronických zariadení, ktoré však ako elektroodpad podliehajú ešte podstatne prísnejším podmienkam na likvidáciu než samotný plast. Svetová produkcia elektroodpadu rastie päťkrát rýchlejšie než jeho zdokumentovaná recyklácia. Podľa pravidelného prieskumu Global E-waste Monitor bolo v roku 2022 vyprodukovaných 62 miliónov ton elektroodpadu, čo je o 80 percent viac ako v roku 2010.
Aj keď sú Česká a Slovenská republika dlhodobo na popredných priečkach krajín separujúcich a recyklujúcich domáci odpad, množstvo elektrovýrobkov stále končí medzi komunálnym odpadom alebo v kontajneroch na plasty. Elektroodpad pritom zďaleka nie je len počítač, mikrovlnná rúra alebo varná kanvica, ale napríklad aj žiarovky, baterky, slúchadlá alebo elektronické cigarety. V prípade väčších elektrospotrebičov je najrozumnejšie využiť tzv. spätný odber, teda povinnosť predajcu odobrať od zákazníka zadarmo použitý elektrospotrebič. Ideálnym riešením sú samozrejme aj stále populárnejšie zberné dvory alebo zberné kontajnery červenej farby, určené špeciálne na elektroodpad.
Recyklácia elektroodpadu sa vykonáva buď ručnou demontážou spotrebiča, alebo mechanicky za pomoci drviča a následnou separáciou podľa jednotlivých látok. Odstráni sa tak prebytočný plast, sklo alebo kov a zostanú samostatné elektrosúčiastky. Recyklovateľné materiály sa vracajú späť do výroby. Nie vždy je to však možné, niektoré plasty pochádzajúce z elektrozariadení môžu obsahovať nebezpečné aditíva, znemožňujúce ich recykláciu. Ide zhruba o pätinu demontovaného odpadu, ktorý je potrebné spáliť v špecializovaných prevádzkach. Celosvetový objem elektroodpadu vyprodukovaného v roku 2019 v sebe zahrnoval recyklovateľné suroviny v hodnote takmer 60 miliárd dolárov. Recyklovať elektroodpad správne je preto nielen ekologické, ale aj výhodné!
Zdroj obrázků: Orava, Eurostat, Wikimedia